utorok, 2. februára 2016

more//less








Ach, dlho som sa neozvala. Dajme to tomu, že tomu je približne tri mesiace.
Pri príchode do Prahy som si povedala, že sa budem blogu venovať viac. No je z toho menej.
Všetku energiu častokrát dávam do vecí, ktoré v konečnom závere nemajú až tak veľkú hodnotu.
Myslela som, že na každom rohu budem naberať inšpiráciu na to, aby som postovala častejšie a kvalitnejšie.
Otázkou je ( a v okamihu si aj odpovedám), že naozaj je treba niekdy viac kvality a menej kvantity (cliché).

Pravdou je, že som nemala čo povedať za tú dobu, alebo som si to nechala len tak pre seba.
Niekdy vravím menej, niekedy viac.
Dokonca sa utvrdzujem v tom, že niekedy vravieť menej je skutočne viac, no a zbytočné slová netreba.
Kedže som blog zanedbávala (a bohvie, či tomu tak nebude i naďalej), energiu a zbytočné slová som posúvala inam. A naozaj veľa zbytočných.
Čo sa stalo za uplynulé tri mesiace?
Naučila som sa variť ( z prinútenia, no chutí mi), kúpila som si ďalšie štyri páry topánok a ďalšie svetre, ktoré nemám kde skladovať.
Snažila som sa kombinovať nekombinovateľné a posúvať si vlastné hranice niekam inam, aj v tom odeve.Dávala som si každodenné nové challenge, ktoré som chcela naplniť.
Nosiť viac farieb, nosiť viac šiat, aj v zime. Vravieť iba to, čo je podstatné a detské hrátky nechávať bokom.
Na koniec, človek musí nechať veci plynúť vlastným procesom života a nehnať ich do výšok, na ktoré nie sú stavané. A potom, tie veci, sa začnú diať samé od seba.

Napríklad ako tie topánky čo máme na sebe, dva roky som ich zháňala, až nakoniec po piatich dňoch skúšania mi na ne dali zľavu.
Rovnako treba byť spontánny, ako si vypýtať od pani psíkov a hrať sa s nimi, len tak, pre potešenie a radosť.

na sebe mám, kabát a kabelka Zara, boty Baťa a dvaja najrozkošnejší psíkovia v českej republike (na slovensku vede miniAja a bigOskar)


pekný deň
Julianna


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára