ako sa v živote vecí (ne)zbavujeme.

Od môjho posledného príspevku ubehol nejaký deň, hádam aj dva.
Je možné, že som proste len nemala čo povedať, alebo len proste hlúpo mlčala a užívala si.
No niekedy je potrebné sa zastaviť a uvedomiť si, čo nám v živote chýba a čoho máme naviac.

Pred nedávnom som triedila šatník, nedokázala som sa zbaviť veľa vecí, aj keď sú nepotrebné a už nespĺňajú svoju funkciu. O to horšie, ak ju nikdy nespĺňali a stále si ich držíme pri tele.
V istých momentoch si prídem dosť patetická, prirovnávam vzťahy a ľudí k oblečeniu.
Módu mám veľmi rada, každý kúsok môjho šatníka a vždy dúfam, že pre ten kus odevu ešte nájdem v mojom (fashion) živote miesto.
Veľa krát sa tak stane, no niekedy aj nie.
Nieje lepšie si nechávať v živote len tie veci, ktoré naozaj za to stoja? Čierne kožené topánky, ktoré som milovala a nosila až po kým naozaj nezodrali? (niečo ako sľub večnosti, a žili spolu šťastne až do konca)
Nemalo by to byť tak aj so vzťahmi medzi ľuďmi???
Nemali by sme sa obklopovať iba tými, ktorí nám skutočne dávajú v živote to čo potrebujeme, bez udania dôvodu, bez toho aby niečo za to čakali, proste iba tak a byť s nami až do konca?
Je vhodné dávať veciam stále nové a nové šance a veriť, že raz budú presne také ako chceme?
Toť otázka, nie je lepšia jedna nadčasová čierna kabelka, ktorá vás sprevádza celý život, ako desať rôznych kabeliek, ktoré vám poslúžia iba raz, no necháte si ich, pretože dúfate, že raz ešte budú spĺňať tú funkciu???

Neviem, no možno o mojom postoje svedčí aj ten fakt, že mám preplnený šatník a dokážem vyhodiť vec až vtedy, keď stratí pôvodnú farbu, alebo sa roztrhne.


vidíme sa čoskoro.