Po usoplených dňoch som sa konečne dostala von, v nedeľu ráno.
Vonku stále sychravo, ja stále s troma balíkmi vreckoviek v kabelke a moja chuť do sukne zostala uzavretá v šatníku, aj s tou sukňou.
Keď je vonku sychravo, vždy sa uchýlim k veľkým svetrom. konkrétne tento mi spestril aj ten najšedivejší deň, ktorý som si predstavovala ako preslnené poobdie v starom meste. Vždy, keď sa blíži víkend, dúfam v krásne babie leto v rozpuku teplých farieb, bohužiaľ sa mi dostavilo iba malej jesene, skoro až novembra.
Sveter má približne 30rokov, uštrikovala si ho ešte moja mama a s radosťou nosila. A ja ho s radosťou nosím teraz - keďže už sa môžem s červenou, ako bonus dokonalo sa hodí k bodkovaným teniskám.
Tento sveter ma vždy presvedčí o tom, že je úplne jedno čo je v obchodoch, akú má čo cenu a čo je trendy, je dôležité ako sa v tom cítite. Ja som sa v tomto svetri, klobúku a bodkovaných teniskách cítila fantasticky, vôbec by som nemenila za tú sukňu, ktorú som si tak túžila obliecť.
A je mi úplne jedno či je veľký, je teplý a príjemný (a to, že som pod ním mala dve vrstvy a frajerové climatexové tričko na jazdenie vôbec nevidno).
Ako som Vám minule spomínala, práve som sa chystala na tekvicovú omáčku, dnes je to mrkvová so zázvorom!
Toto je to, prečo milujem jeseň!
Juliana
Fotky_Michal
